Monday, October 8, 2018

ISTÓRIA-BADAK: JENRE LITERÁRIU IDA-NE’EBÉ FURAK ATU ESPLORA


[INTERVENSAUN IHA OKAZIAUN LANSAMENTU LIVRU ISTÓRIA-BADAK CANCIO “CASSIMATA” XIMENES NIAN, “EROI LOROMATAN” IHA CENTRO NACIONAL CHEGA, BALIDE, DILI, 28 DEZEMBRU 2017]

Hosi Abé Barreto Soares

“Literature is the one place in any society where, within the secrecy of our own heads, we can hear voices talking about everything in every possible way.” 
SALMAN RUSDHIE

Introdusaun

Uluk nana’in, kmanek dadeer ba maluk sira hotu. Ha’u aproveita periodu ambiente Natál nian ida-ne’e hato’o ha’u-nia Boas Festas Santu Natál ba maluk sira.

Nu’udar onra no previléjiu ida mai ha’u atu fila hikas fali mai iha fatin ida-ne’e ohin, [hafoin tiha iha semana liubá, partisipa tiha ona hodi hato’o netik lia bua-malus oituan iha lansamentu Belun Hugo Fernandes nia livru kolesaun poezia], atu ko’alia oituan hodi haklaken ha’u-nia apresiasaun no observasaun kona-ba obra literária, kolesaun istória-badak, Belun Cancio “Cassimata” Ximenes nian ho títulu “Eroi Loromatan (EL)”.

Ha’u haksolok tebes hetan fiar hosi Belun Cassimata atu hato’o apresiasaun no observasaun ida-ne’e.
Iha loron 22, fulan-Abril tinan 2016 ha’u simu mensajen messenger nian ida hosi Cassimata katak nia foti ha’u-nia poezia badak ida kona-ba bee-debu, atu tau ba iha nia istória-badak nia lead. Ha’u, imediatemente, hatan ba nia hodi dehan katak, buat ne’e furak, no ha’u apresia, no hein atu lee istória ne’e. Nia hatutan, hodi hatan katak istória-badak ne’e, nia prepara para atu halo livru kolesaun istória-badak ho poezia ne’e.
Ha’u iha dadolin rua kona-ba bee-debu. Ha’u la imajina katak, Cassimata sita mak ha’u-nia dadolin ida tuirmai, tau ba iha nia istória- badak “Uru–Watu” (pájina 152, EL):

Inan nia kabun-laran nu’udar bee-debu furak ida.
Iha bee-debu ne’e nia laran, oan sira hoku lisuk.
Iha bee-debu ne’e nia laran maka oan sira hahú hetan matak-malirin. 
--
Atambua-Dili, 30 Dezembru 2015

Tanba ha’u hanoin katak, Cassimata sita poema ida fali ho títulu, “Ha’u mak Fatuk Ki’ik ida-ne’ebé Ita-Boot Tuda ba Bee Laran” (lee poema ne’e iha versaun portugés):

Sou uma pedra que tu atiraste (para o lago)

“quando todas as cordas da música da minha vida forem tocadas, então cada toque Teu criará a música do amor.” 
Rabindranath Tagore

Senhor, sou simplesmente uma pedra que atiraste para um refrescante e transparente lago

E afundo-me

Em breve afastando-me para trás do ondular das ondas que se movem lentamente para o limite

O pôr-do-sol, iluminando com os seus raios, beijando os lábios do lago

O ondular das ondas, suavemente espumando-se
O ondular das ondas lentamente desaparecendo 
--
entaun ha’u mós hatutan dada-lia ne’e, hodi hatan ba nia katak, poema ne’e mós inspira alin feto ida hodi hakerek nia istória-badak, no ha’u haksolok katak ha’u-nia poezia inspira Cassimata atu hakerek istória-badak.
Konversa ida-ne’e mak loke dalan mai ha’u atu partisipa no akompaña iha prosesu ikus ba iha preparasaun publikasaun livru “Eroi Loromatan” nian.

Iha fulan Outubru tinan 2016 nia laran, bainhira okupadu loos hela ho ha’u-nia servisu hanesan durubasa iha Prezidénsia Repúblika, ha’u hahú simu istória-badak Cassimata nian ho titúlu “Uru-Watu” atu apresia no observa, no mós ajuda halo editing ba istória ne’e.

Hosi totál istória-badak 14 mak mosu iha livru Eroi Loromatan, ne’ebé ha’u foin simu iha loron 23 fulan-Dezembru tinan ida-ne’e, ha’u konsege de’it halo tiha ona apresiasaun no observasaun ba istória-badak hamutuk lima: Maubere & Buibere, Eroi Loromatan, Lalehan iha Infernu Laran, Mundu Molik Ona no inklui Uru-Watu.

Ha’u lee hikas filafali iha fulan ne’e istória-badak haat: Maubere & Buibere, Eroi Loromatan, Lalehan iha Infernu Laran, Uru-Watu no istória-badak ida tan ho títulu Mundu Molik Ona. Hosi Mundu Molik Ona ne’e mak ha’u deskobre katak Cassimata sita ha’u-nia dadolin ida tuirmai, iha istória ne’e nia laran:

Klamar maubere, klamar mama malus
Klamar nata bua
Klamar timis ahu
Klamar songe tabaku
Ne’e mak klamar maubere nia lisan
Ne’e mak klamar maubere nia toman
Ita oan no bein oan sira iha knaar todan
Atu hatutan lisan
Atu hatutan toman
To’o de’it rai-klaran rahun-uut
To’o de’it rai-klaran nabeen tebes kedas duni tiha ona 
-- 
Fatuhada, Dili, 10-11 Janeiru 2016

Hosi ha’u-nia konversa intensivu oituan ho Cassimata iha tinan 2016 no 2017, ha’u enkoraja Cassimata katak ninia obra istória-badak sira-ne’e merese duni atu publika no hetan apresiasaun no observasaun hosi públiku iha ita-nia rain, Timor-Leste. Ha’u dehan ba nia katak se ninia obra sira-ne’e mak laiha kualidade, entaun ha’u sei lakohi atu lakon ha’u-nia tempu atu observa no apresia nia obra sira ho klean.

Apresiasaun no Observasaun Jerál ba Eroi Loromatan

Eroi Loromatan oras ne’e mosu ona iha ita-nia leet. Livru kolesaun istória-badak ne’e, atu oituan ka barak, sei haburas no hariku liután duni ita-nia panorama literária Timor-Leste nian. Ne’e ksolok boot ida ba ita hotu. Ne’e orgullu boot ida mós ba hakerek-na’in rasik. Ne’e obra ida mak merese duni atu ita hotu halo apresiasaun no observasaun ba.

Istória-badak nu’udar jenre literáriu ida maka furak atu ita esplora. Hanesan mós ho jenre literária sira seluk, hosi obra istória-badak mós, ita bele hatene no observa lala’ok moris sosiedade ida nian, iha periodu balun ida nia laran.

Hosi istória lima maka ha’u konsege observa no apresia ne’e, ha’u nota katak Cassimata mout iha hakerek ho estilu doutrina literáriu maka naran realisme sosiál no surealismu.

Iha istória-badak “Maubere & Buibere”, Cassimata iha korajen lori leitór sira mout iha ambiente istória kontemporania Timor-Leste nian, ne’ebé nakonu ho nia midar no moruk. Cassimata deskreve eroismu personajen Maubere no Buibere nian ne’ebé iha fuan boot atu simu realidade moruk katak sira na’in rua nia inan-aman mate la’ós iha forsa invazór sira-nia liman maibé iha ita-nia liman kroat Falintil sira-nia liman. Liután ida-ne’e, Cassimata lori ita mout iha reflesaun kona-ba hateke ba futuru ho espiritu rekonsiliasaun.

Iha istória-badak Eroi Loromatan, ita akompaña ambiente moris hanesan daduur iha tropa Indonézia nia ukun. Personajen “ha’u” sofre kondisaun todan, hamutuk ho personajen Watumisa no Bilesa. Hosi personajen “ha’u”, Cassimata hakarak atu haklaken mai katak, iha luta naruk ba libertasaun nasionál ida-ne’e, ita liuhosi terus mak to’o ikus ita sei manan. Nosaun ida-ne’e, lori ita hanoin hikas filafali moto Maun Boot Kay Rala Xanana Gusmão nian, “Resister é Vencer”.

Iha istória-badak Lalehan Iha Infernu Laran, Cassimata buka atu deskreve mai ita kona-ba ambiente trájiku ne’ebé maluk balu enfrenta iha vila-laran durante tempu okupasaun, bainhira besik atu hala’o konsulta popular iha tinan 1999. Interesante atu haree no nota katak personajen sira iha istória ne’e nia laran enfrenta ambiente dilemátiku entre “parede no espada” (lee parte balu istória-badak ne’e nian, pájina 53 no 54).

Iha istória-badak “Mundu Molik Ona”, Cassimata lori ita atu haree tensaun entre hanoin vida modernu no vida tradisionál, entre prezervasaun kulturál no abandonu kulturál. Interesante tebes atu observa ambiente kulturál ema Makasa’e nian iha istória ida-ne’e.

No, ikus liu, iha istória Uru-Watu, Cassimata lori ita atu refleta kona-ba ita-nia ezisténsia moris. Liuhosi personajen “ha’u” maka ilustra hanesan kosok-oan ida iha inan nia kabun laran, ita bele haree kontradisaun moris entre kaer metin valór morál, reprezenta hosi parte kosok-oan no avó katuas, no mós abandona valór morál reprezenta hosi personajen “ha’u”-nia inan, tanba realidade moris mak nakonu ho susar. Iha istória ne’e, ita bele horon no koko sabór doutrina literária, maka naran surealizmu.

Istoria badak nakfilak sai filme no drama

Ha’u nota katak istória-badak sira-ne’e bele mós foti no haktuir iha filme fiksaun ka halo ba drama. Hodi nune’e, istória sira-ne’e atinji liután audiénsia ne’ebé ampla. Ha’u dezafia maluk sineasta sira (film maker sira) atu hala’o knaar ida-ne’e.
Tanba sabór literáriu ne’ebé furak, istória-badak sira-ne’e merese foti no uza hodi halo sai matéria ensinu iha eskola sekundária no universidade.

Liafuan Ikus

Cancio Cassimata Ximenes hanesan jornalista no eskritór-literáriu mosu ona iha ita-nia leet ho nia obra jornalizmu, istória-badak no obra poétika sira. Ha’u, iha oportunidade ida-ne’e, hakarak atu dezafia nia atu se bele, iha tempu oin mai, hakerek mós romanse alias novel.

Ha’u hahú koñese Cassimata bainhira ha’u sei serbisu iha misaun ONU hanesan durubasa, iha tinan 2000 nia klaran. Hahú iha momentu ne’ebá mak ha’u observa nia obra jornalizmu sira iha jornál sira hanesan Timor Post, STL (Suara Timor Lorosa’e), no seluk-seluk tan. Ha’u interesadu tebes ho nia maneira hakerek artigu sira, ho estilu ensaiu literáriu. Iha momentu ne’ebá ha’u ladun fó atensaun hodi lee nia obra istória-badak sira mak hahú publika daudaun ona iha jornál sira mak ha’u temi tiha ona ne’e.

Hosi ami-nia halo belun iha mundu literáriu durante ne’e, ha’u deskobre katak afinál nia mós sai admiradór ida ba ha’u-nia perkursu literáriu sira [lee poezia, etc]. No ha’u mós, hosi amizade ida-ne’e, deskobre Cassimata sai nu’udar amante ida ba obra literária sira hosi poeta no filózofu Libanés, Kahlil Gibran.

Cassimata nia prezensa iha perkursu literáriu Timor-Leste nian, hanesan jornalista no eskritór-literáriu, hetan ona ninia espasu rasik. Ninia prezensa ne’e lori ha’u bá hanoin hikas filafali figura jornalista no mós au mesmu tempu eskritór-literáriu koñesidu sira-ne’ebé balun mate ona, no balun sei moris, mak hanesan: Mochtar Lubis, Pramoedya Ananta Toer, Sitor Sitomorang, Goenawan Muhamad, Seno Gumira Adjidharma hosi Indonézia, José Rodrigues Santos hosi Portugál, George Orwell hosi Inglaterra, Albert Camus hosi Fransa no Arjélia, Gabriel Garcia Marques hosi Kolombia, Eduardo Galeano no Mario Benedetti hosi Uruguai, no Ernest Hemingway hosi Estadus Unidus Amérika.
***
Fatuhada, Dili, 27-28 Dezembru 2017
@JE/ABS/KM



No comments:

Post a Comment